3. Maturitná téma

Neprebudený- Martin Kukučín

Literárny druh: epika

Literárny žáner: psychologická poviedka

Literárne obdobie:realizmus

Miesto deja: dedina Lenovec, autorova súčasnosť

Téma: tragický osud slabomyseľného husiara Ondráša MachuľuIdea: Vrstva zemanov nie je schopná stáť na čele národa

Charakteristika hlavných postáv:

Ondráš Machuľa: postihnutý človek, s detinským zmýšľaním, túžiaci po veľkej láske ktorá sa nikdy nenaplnila, veľmi vzdorovitý, nedal na rady druhých ľudí, nikomu by neublížil ani muche
Zuzka Bežanovie: bola krásna ako princezná, ale aj roztopašná, rozmaznaná, nevedela si vážiť druhých ľudí, Bežanovie = bežať – prelietavá, pochabá
Totka: Ondrášová tetuška ktorá ho zbožňovala ako svojho syna, chránila ho, chcela z neho vychovať dobrého mládenca
Manželia Bežanovci: Mať bola veľmi pyšná, lakomá, prefíkaná, rozmaznávala svoju jedinú dcéru. Otec bol prísny, tvrdohlavý a žena s dcérou sa ho báli,utekali pred ním do komory.

Dej:

Je to príbeh postihnutého husára Ondráša. Keď bol malý jeho otec sa stal pijanom,lebo sa nevedel zmieriť s tým, že jeho syn je postihnutý. Chcel ho zabiť ako nemluvňa no mať ho zachránila, zobrala syna a odišla s ním k svojej sestre. Onedlho zomrela, no ešte pred smrťou kázala sestre aby sa starala o jej jediného synáčika. A tak sa stal Ondráš sirotou. Jeho teta sa o neho starala s materinskou láskou. Dala mu základné vzdelanie. Keďže nebol dostatočne silný ani rozumovo zdatný na riadnu prácu stal sa husárom. Každé ráno pochodil po všetkých domoch po húsky, cez obed mu niektorá z dievčin doniesla najesť a večer sa vracal späť domov. To bola jeho každodenná práca.

Ale jedného dňa sa to zmenilo. Práve vtedy, keď mu doniesla obed, najkrajšia deva z dediny, Zuzka Bežanovie. Mala zlú náladu lebo sa pohádala so svojim milým Jankom Dúbravovie. Ondráš povedal, že si ju vezme za ženu. Zuzka si z neho spravila srandu. Povedala: „... veď ja ti poviem, keď budeš mať prísť. Ešte nechtík nekvitne. Vieš?“ Ondráš si jej slová vzal k srdcu a začal sa chystať na svadbu. Zmenil sa začal si svoju prácu plniť lepšie, zodpovednejšie. Každý deň niečo vystrúhal raz haruľuinokedy opalku na zemiaky. Od gazdín si za ne pýtal vlnu na šaty.

No od starej Bežanovie si nič nepýtal veď sa nepatrí od svokry niečo pýtať. Keď sa stará dozvedela, že jej dcéra sa zo srandy zasľúbila Ondrášovi rýchlo chceli vystrojiť svadbu. Ondráš už nemal čo darovať svojej svokre tak skryl starú hus do krovia a povedal, že sa musela niekde na paši zatárať. Keď doniesol hus domov tak bol hrdina zistil čo sa chystá, svadba, bez neho a on nemá ešte šaty. Každé ráno súril krajčíra aby mu došil šatstvo, zas jeho teta ku večeru rušila objednávku. Krajčírova žena chcela svojmu mužovi pomôcť a tak začala šiť Ondášove šaty.

Teta sa hnevala ale čo už, nejako ho zastaví. V deň svadby ho zavrela do komory. Dostal sa z nej von až večer, keď už bola riadna veselica. Povedali mu že neskoro prišiel. A tak Ondráš išiel zmetený do maštale zapáliť si fajku lenže začalo horieť seno. Svadobčania keď to videli rozbehli sa ratovať statok. Našli tam aj podpaľača ktorého zviazali povrazmi.

Zuzka ho však odviazala. Stará Bežanovie si uvedomila, že nik nevypustil jej húsky. Podujal sa to vykonať Ondráš, ale spadla naň strecha a tak zhorel v plameňoch aj s husami. Na druhý deň našli niečo obhorené medzi hlavňami. Nedalo sa to identifikovať a tak to pochovali aj s Ondrášom.

Maco Mlieč- Jozef Gregor Tajovský

Literárny druh: epika

Literárny žáner: kriticko-realistická poviedka

Literárne obdobie:realizmus

Miesto deja: zachýtáva život a životné podmmienky najbiednejšieho človeka, ktorý je bezbranný. Opisuje lahostajnosť voči postihnutým a slabším

Téma: zachýtáva život a životné podmmienky najbiednejšieho človeka, ktorý je bezbranný. Opisuje lahostajnosť voči postihnutým a slabším

Konflikt:

Rozprávač:

Charakteristika hlavných postáv:

Maco Mlieč: Prezývaný starým Mliečnikom. Od mladého veku pracoval u gazdu za trochu jedla, ošatenie a tabak. Je špinavý, nahluchlý, nasprostastý a nestará sa o seba. Má rád svoju prácu. Bol mocný a robotný ako koník. Je pravda, že ani čela nemal, oči ako myš, nos ako gombička a celý pretiahnutý; len líca mal a vrchnú gambu na tri prsty a odutú. Vlasy ako jež a hrdzavé, uší skoro nič.
Mamka Pôstková: Všetko čo mala minula na stravu. Bola veľmi pokorná. Zásadová, nenechala sa ovplyvniť. Ekonomická sila rodiny. Abstinentka.
Gazda: bohatý sedliak, ktorý si vždy všetko doprial, ani na pole už nechodil pešo, len na voze

Kompozícia:

3 časti
1.časť: Maco Mlieč sa stretáva s rozprávačom.
2.časť: Rozprávač vysvetľuje dané stretnutie s hlavnou postavou.
3.časť: Autor vykresľuje život Maca Mlieča.

Dej:

Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásaval kravy a pýtal sa ho odkedy už pracuje. Radí mu, aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda každý rok riadne vyplácal. On však nemá pocit, že ho gazda zdiera a je spokojný so svojou prácou i plácou.

Gazda mal Maca strašne rád, pretože vedel opatriť jeho najlepšie kone. A keď kone ostareli, gazda mu vždy kúpil mladé.

Raz sa Maco podvečer hnal do mesta po gazdu a mladé nevycvičené kone sa splašili a prevrhli vozík. Maco si pri páde zlomil nohu. Gazda ho dal do nemocnice, ale noha sa nezahojila, lebo bola zlomená v kolene. A tak Maco už nechodil, ale kríval. Pre jeho zranenie sa už na prácu u koní nehodil, a tak ho gazda dal k volom. O pár rokov už nevládal ani volom seno dávať, a preto musel začať pásť kravy. Spával už len v telinci.

Na jeseň už Maco začal polihovať, pretože veľmi ochorel. Maco sa však nikomu nesťažoval. Skúšal brať rôzne bylinky na priedušky, no nič nepomáhalo a on už nevládal ani dýchať. Paholci sa nad ním zľutovali a ťažké práce robili namiesto neho. Maco sa bál, že čoskoro zomrie a nestihne sa porátať s gazdom, a preto išiel za ním a spýtal sa ho, čo mu dlhuje. Gazda mu urobil vyúčtovanie, samozrejme len za jeden rok a zistil, že mu dlhuje 13 zlatých.

Maco ho prosil, aby mu peniaze nevyplácal, aby ho radšej za ne pochoval na cintoríne a nie za plotom (pochovávali sa tam tuláci a samovrahovia). Gazda Macovi smrť vyhováral, no on ho prerušil, za všetko mu poďakoval a pobozkal mu ruku. Tu gazdovi vypadli slzy a prisľúbil mu úctivý pohreb. Maco spokojný odišiel a ráno ho našli mŕtveho v telinci. Gazda mu naozaj vystrojil krásny pohreb, celá obec ho chválila, len sluhovia povrávali, že mal ho aj za čo pochovať.